O káve

Hovorí sa, že káva je stará ako ľudstvo samo. Ku káve sa viaže celý rad zaujímavých legiend a pretože prevážna väčšina z nich siaha ďaleko do minulosti, tak nie je ľahké posúdiť ich vierohodnosť. Avšak nie je možné im uprieť istú poetiku. Jedna z legiend popisuje účinky plodov neznámeho kra na kozy. Historické pramene hovoria o tom, že kozy sa po požití plodov stali bujné a večer nechceli spať. Nech už sa stali tieto kozy bujné alebo bujnejšie, faktom zostáva, že si účinkov kávy všimol človek.

Zatiaľ čo v minulosti sa káva používala pre jej takmer zázračné účinky, dnes je káva hlavne synonymom pohody, povzbudenia, radosti a niekedy aj životného štýlu.


KÁVOVNÍK je drevina, ktorá pochádza z Etiópie. Rozšíril sa najskôr do Arábie, potom do ďalších krajín Ázie a Južnej Ameriky. Dnes nájdeme kávovník hlavne v strednom tropickom pásme medzi obratníkmi Raka a Kozorožca. Medzi najvýznamnejších producentov kávy patrí bezpochyby Brazília a Kolumbia (dohromady takmer 50% produkcie).

ARABICA a ROBUSTA sú dva hlavné druhy kávovníkov, ktoré sa v dnešnej dobe pestujú (tretí druh - coffea Liberica - sa pestuje v obmedzenom množstve hlavne v Malajzii).
Druh Robusta sa pestuje hlavne v Brazílii, v Indonézii a vo Vietname. Darí sa jej v nadmorských výškach do 600 m/n m. Robustu je možné charakterizovať ako silnú kávu s mierne horkou chuťou, s drsnou a hrubšou arómou.
Druh Arabica nájdeme hlavne v Strednej Amerike, na Jáve, Sumatre a vo východnej Afrike v nadmorských výškach 600 - 1800 m/n. m. V porovnaní s druhom Robusta má Arabica jemnejšiu a výraznejšiu chuť.
Najvýznamnejší rozdiel je však v obsahu kofeínu - druh Arabica obsahuje oproti druhu Robusta iba tretinový obsah kofeínu.

ZBER nasleduje po 8 - 11 mesiacoch zretia (podľa druhu). Zaujímavosťou je, že druh Robusta plodí už po dvoch rokoch, zatiaľ čo druh Arabica až po 6 rokoch.
Kávové bobule sa po zbere ďalej spracovávajú. K procesu lúpania kávových zŕn sa používajú dva spôsoby, a  to suchý a mokrý. Pri metóde suchého spracovania sa kávové bobule po očistení sušia v malých vrstvách na slnku a až potom sa zbavujú šupky. Pri metóde mokrého spracovania sa kávové bobule ponoria do vody, potom putujú do stroja, ktorý oddelí dužinu od kávových zŕn.

Nasleduje ďalšie spracovanie, pri ktorom sa kávové zrná pražia a miešajú do jednotlivých zmesí. Práve originálnosť jednotlivých zmesí činí kávu tak rozmanitú.